Do galérie Moja malá záhradka boli pridané fotografie.
Príbeh semienka.
Letím vzduchom. Podo mnou sa mihajú autá a postavy ako v mravenisku. Preletel okolo mňa bzučiaci chrobák a skoro ma zhltla vrana! Zachránil ma iba poryv vetra. A tam dolu je asi diamant. Modro-žlto sa leskne a okolo neho rastú stromy. Aha, to je hladina jazera! Ale veľkého, to teda áno. Úplný zázrak, že som do neho nespadla. Ešteže mám funkčný padák.
Letím ďalej. Klesám medzi domy na betónový chodník. Ale nie! Tam sa predsa nedá rásť! Au! Niečia topánka. Ach, to je kopiec. Alebo nie? Ocitám sa medzi makkými malými prstíkmi a niečí hlas sa pýta: „Pani učiteľka! Našiel som semienko! Možem ho sem zasiať?“
Tma, vlhko a teplo. Nikdy som nevedela, ako je pod zemou rušno. Pred troma dňami šiel okolo krtko. Vlastne sa hrabal. Pred ním utekala, teda, plazila sa dážďovka. Pár mravcov má neďaleko bočnú chodbu, ale stiahli sa do mraveniska, keď zapršalo.
Ja si myslím, či ten dážď nesposobili tie deti. Počujem ich smiech. Cítim, že sa otváram a moja stonka sa prediera navrch a rozráža hlinu. Uf, to bola práca! Kuk! Tu som! Síce nie som redkvička, ako všetci okolo, ale deťom zo školy sa páčim. Som veľká a jasne žltá ako slniečko. Som púpava!